Drahy dennicek! Streda 18. jula 2001

Predvcerom sme sa definitivne rozhodli, ze pojdeme kuknut Niagraske vodopady. Martin preto objednal na rano na 8:30 auto. Aby sme trafili, tak Martin este kedysi davno kupil taky pekny autoatlas a minuly tyzden kukol na webe (www.mapquest.com), ze ako sa tam ide. Ono to vlastne bol taky asi 30 polozkovy zoznam typu: Chod po ceste cislo I-86 na sever 30 mil, z dialnice odid vychodom cislo 7, potom po ceste 408 a potom po 63.

Sme sa naranajkovali a potom, asi o 11:00, sme sa vybrali ta-tam. Auto bolo vcelku zaujimave: Oldsmobile Cutlass Ciera S, rocnik 1993. Vyzera ako Daewoo Espero, ale trochu vacsie (vobec nie je vacsie -- pozn. red.). V '93 to muselo byt spickove auto. Najzaujimavejsia samozrejme bola automaticka prevodovka. Nema vobec spojku ani schaltpaku. Funguje to asi tak, ze ma radenie P (startovanie), D (dopredu), R (dozadu) a este nejake dve do kopca. Otocis klucikom, das ze D a ono ide. Este lepsie je, ze ma autocruiser t.j. same drzi konstatnu rychlost aku si nastavis. To bolo dobre hlavne na dialniciach. Na rovnej dialnici by teoreticky nebolo treba drzat vobec nic, ani volat ani plyn.

Cesta bola pomerne zaujimava, miestami az dobrodruzna. Znacenie ciest, je az unavne presne. Trufam si povedat, ze k Niagarskym vodopadom trafim lepsie ako do Hronca. Na niektorych cestach sa plati myto. Menovite to bolo z Batavie do Buffalo $0.95. A potom sme este platili tesne pred Niagara Falls pri prechode cez mosty na Grand Island $0.50.

Na jednej dialnici nas naburala jedna zenska. Si nevsimla, ze ideme vedla nej a zacala sa cpat do nasho pruhu. Nastastastie sa nic vazneho nestalo. Na aute zostal len nebadany skrabanec. Dala nam telefonne cislo, ze keby volaco.

Asi o 16:00 sme dosli do Niagara Falls (to je samostatne mestecko). Zaparkovali sme a zamierili bez vahania k vode. Niagarske vodopady sa oficialne delia na dve casti: American Falls a Horseshoe Falls (kanadske). Tie kanadske su omnoho vacsie a hlavne je nad nimi desne velky opar vysoky asi 200 metrov a z dialky to vyzera, akokeby horelo. Amici tam maju hned vedla taku vezu, z ktorej sa da kukat na vodopady a da sa ist aj k nim dole. Tak sme isli najprv hore, potom dole. Dole chodi z oboch stran (americkej aj kanadskej) rieky vyhliadkova lod - Maid of the Mist. Tam davaju aj take modre prsiplaste (ako Martin uz ma z Kanady), aby vas neospliechalo. Lodka premava popri americkych vodopadoch az ku kanadskym. Tam asi 3 minutky postoji. Vtip je ale v tom, ze ked sa clovek kuka pred seba, tak vobec, ale vobec nic nevidi. Tam je totiz uz ten spominany opar. Skratka, vidno kusok vodopadov vpravo, kusok vlavo a v strede je biela tma. Na lodi sme urobili kopec fotiek.

Potom sme sa pekne vratili na breh. Odtial sme sa vybrali na Greenov ostrov. To je ostrov uprostred americkych vodopadov. Nakoniec to najlepsie. Amici tam maju miestnu atrakciu: Cave of the Winds. Vedla vodopadov si vykopali sachtu dole, ktorou chodi vytah dole k vodopadom a priamo pod vodopadmi maju postavene drevene chodniky, kde sa da normalne chodit. Jedno poschodie sa vola Hurricane Deck a cloveka to tam tak ospricuje, az je cely mokry. Nastastie sucastou prehliadky su zlte prsiplaste a take filcove papuce. (Topanky sa odkladaju do satne.) Takze mozem vlastne povedat, ze som sa kupal v Niagarskych vodopadoch.

Asi o osmej vecer sme sa rozhodli, ze sa nam nechce hladat ubytovanie, a ze ideme naspat domov. Zo zatial nezistenych pricin mi prislo hrozne zle, tak sme cestou museli dvakrat zastavovat, aby som sa mohol vygrcat. Potom uz bol klud. Cestu sme poznali (teda aspon ja) prakticky spamati, tak sme trafili aj potme. Domov sme dorazili asi o stvrt na jednu v noci. Vylozili sme auto a lahli spat.

Este cestou k Niagarskym vodopadom sme stretli v Corningu velku tabulu, ze je tam muzeum skla. Martin hovoril, ze mu Tom hovoril, ze to bolo super, tak sme tam dnes naplanovali vylet.

Naranajkovali sme sa a na obed sme vyrazili do Corningu. To je asi 30 mil od Ithaky. Tam sme to pekne zaparkovali hned pri muzeu a vosli dnu.

Muzuem je to fakt perfektne. Maju tam sialene vela skla. Najprv sme pozreli nejake umenie a skulptury. To ma nejak extra nebavilo. Ale potom sme sa ponorili do Invention's Center, kde cloveku jasne vysvetlia, ako sa vyrabalo sklo. Kopa vselijakych vynalezov. Ako funguju opticke pristroje, dalekohlady, opticke vlakna... Ako sa zistilo, tak v Corningu je aj hrozny vyskumny labak na sklo a sklarska fabrika a napriklad, ze tu robili zrkadlo Hubblovho teleskopu a myslim, ze tu vymysleli este aj opticke vlakno a bohvie co este. Mal som dojem, ze Corning je v tomto ohlade pupkom sveta.

Na zaver sme boli kuknut na jednej show, kde chlapik nazivo robi sklenene vazy. Fuka tam sklo, tvaruje ho, pcha ho do pece. Popritom to jedna zenska komentuje a pomaha mu. Za hodinku zmakol urobit jednu fakt peknu vazu.

Po muzeu sme sa isli najest do fastfoodu Subway, akych je po celom New Yorku plno. Davaju tam bagety plnene sunkou a salatom, a syrom, a k tomu ide cola.

Este sme sa stihli prejst po "historickom centre". Z pohladu Europana to bola ale fraska. Najstarsie domy mali tak 150 rokov.

Domov sme sa vratili asi o osmej vecer. Rano vratime auto.

Co najblizsie, to sa uvidi. Asi pojdeme do Chicaga kuknut Ivonu. Dnes by mala doletiet. Tak jej skusime zavolat, ze co a ako. Potom mozno kukneme Mira Dudika v L.A.